Oplatí sa bojovať aj zdanlivo stratený boj!

MP - 5. kapitola

31. října 2008 v 9:36 | Gabrielle |  Milujem problémy
Ahojček,
tak som sa rozhodla, že vás už nebudem napínať a pridám sem kapitolu... A keďže už asi hodinu nemôžem spať, prišla som na to, že teraz je ten správny čas na pokračovanie...

Ďakujem za komentáre k predchádzajúcej aj keď ich nebolo až tak veľa... Ale ja vám odpustím...

Ale nebudem vždy:)))

Gabrielle

5. kapitola - Začiatok

Nikto z nich netušil, že ich niekto sledoval a počúval ich rozhovor. Nikto netušil, že tá dotyčná osoba hneď utekala do soviarne poslať list.

Po vyučovaní sa všetci štyria, čiže Ariel, Remus, James a Lily, vrátili do klubovne. Na nástenke visel oznam o návšteve Rokvilu.
Ani by si ho nevšimli, keby nie študentov od tretieho ročníka vyššie, ktorí sa zhromaždili okolo nástenky.

"No super, a je to tu! Musím napísať rodičom. Remus, prosím ťa v sobotu by sa ti nechcelo sprevádzať ma, prosím."

"Jasne, veď vieš, že tebe neviem povedať nie." Povzbudzujúco sa usmial a na jej zamračený pohľad dodal: "Všetko dobre dopadne, uvidíš."

Aj keď nie úplne presvedčená Ariel, sa rozhodla, teda, skôr okolnosti ju k tomu prinútili, napísať rodičom.

Sedela v izbe a na posteli vedľa nej sa nahromadila kopa skrčeného pergamenu. Po hodine konečne stvorila list. Prečítala si ho.

Milá mama,
Viem, že som už dlho nič nenapísala, ale veď vieš...
Škola. Jasné, že sa nevyhováram, ale to všetko, čo som
Prežila od posledného listu sa na papier nedá napísať.
Teda dá sa, ale nehodí sa to.
V sobotu bude výlet do Rokvilu. Nemohla by si aj s ockom
Prísť. Musím ti toho toľko povedať. Je to dôležité.
Mohli by sme sa stretnúť okolo jednej u Troch metiel?
Odpoveď pošli čo najskôr.
S pozdravom
Ariel

PS. Nezabudni pozdraviť Anabelle.

Až teraz ho mohla zaniesť do sovej voliéry. Na obálku ešte napísala adresu a priviazala list svojej sove o nohu. Sledovala ju až dokiaľ jej nezmizla z dohľadu.

Keď sa vracala do spoločenskej miestnosti, takmer celú cestu mala pocit, že ju niekto sleduje.
A nemýlila sa. Ten, čo ju sledoval, ešte netušil, že nie je v utajení. Ariel pokračovala v ceste akoby nič. Po chvíľke zastala a keď sa osoba priblížila otočila sa.
Na okamih zmeravela, myslela si, že je to Sirius. No nebol to on. Bola to jeho takmer verná kópia. Regulus Black. Siriusov brat, poslušný syn a budúci smrťožrút.

"Čo chceš? Prečo ma sleduješ?" spýtala sa bojovým tónom Ariel.
"Ja ťa nesledujem." Vyhŕkol až prirýchlo.
"No to určite..." precedila pomedzi zuby.
Regulus sa snažil zatĺkať, ale nakoniec to vzdal.
"Si tehotná so Siriusom?" spýtal sa na rovinu.
"A čo teba do toho!" nahnevane sa naňho oborila. Netušila, že svedkom ich rozhovoru sa stál otec jej dieťaťa.
"Tak je?"
"Odkiaľ vieš o dieťati?" spýtala sa ona.
"Ja som sa pýtal prvý, takže mi odpovedz."
"Prečo ťa to trápi?"
"Odpovedz mi!" zvýšil hlas.
"Nie, dokiaľ mi nepovieš ty, načo ti to bude?!"
"No... keďže ty pochádzaš z čistokrvnej rodiny a aj Sirius, tak v prípade, že by bolo to dieťa jeho, som napísal matke. Ona ti navrhuje pomoc a ochranu. Chce, aby sa zachoval rod. Pre toho zradcu mala vybraté iné dievča z čistokrvnej rodiny, ale keď už čakáš to decko... Je to pre neho šanca, vrátiť sa k rodine..."
"Tak dosť! Je to iba moje dieťa a povedz svojej mamičke, nech mi dá pokoj! Nepotrebujem jej pomoc ani ochranu! Dúfam, že to pochopíte aj ty aj ona!"
"Presne tak!" ozval sa Sirius a vystúpil spoza rohu.
"Ty tu ččo robíš? Spýtal sa trochu vyplašene Regulus.
"Prišiel som sa pozrieť čo sa tu deje a prečo otravuješ Ariel." Prišiel až tesne k nej a objal ju okolo pása. Ariel sa zmohla len na prekvapený pohľad. Tak toto nečakala.
"Takže odkáž matke všetko, čo ti povedala Ariel a už nechaj na pokoji mňa, moju snúbenicu a moje dieťa. Je ti to jasné, alebo ti to mám ešte zopakovať?!"
"Dobre, ale matke sa to nebude páčiť."
"Je mi jedno, čo sa tej starej strige bude páčiť alebo nie! A teraz vypadni!"

Nakoniec odišiel. Vtedy sa z "tranzu" prebrala Ariel a nahnevane sa oborila na Siriusa:
"Nepotrebujem, aby si sa mi ešte niekedy miešal do života! Čo tým myslíš, že tvoju snúbenicu a tvoje dieťa?! Pokiaľ viem, tak si to dieťa ešte včera nechcel a teraz? A tiež pokiaľ viem, medzi nami dvoma takisto nič nie je!"
"No tak, bol som v šoku z tej novinky. Vážne to ľutujem. Prosím daj mi šancu!"
"Na to si mal myslieť skôr! Veď si včera hovoril, že som otehotnela naschvál, aby som si ťa udržala!" začala plakať. Už teraz bola dosť precitlivená. Buď sa smiala alebo plakala.
"Alebo, že to dieťa nie je tvoje, že som ťa podviedla, a ja neviem čo ešte... A vidíš, nepotrebujem ťa. Tak láskavo odstúp!"
No len čo sa pohla z miesta, zakrútila sa jej hlava a len Sirius ju zachytil keď padala.

Prebrala sa na mäkkej posteli. Počkala dokiaľ sa jej nezaostrí zrak a poobzerala sa.
Bola v nemocničnom krídle. Vedľa nej sedel Sirius a mal zatvorené oči.
Zdvihla sa a nato sa prebral.

"Si v poriadku?"
"Čo sa stalo?"
"Odpadla si, Pomfreyová hovorí, že máš šťastie. Dvakrát za dva dni na ošetrovni. Musíš si dávať pozor na seba aj na maličké." Starostlivo vysvetľoval.

"A slečna Richardsová, už ste hore. To je dobré. Takže ako sa cítite?"
"Som v poriadku, môžem ísť. Už sa o mňa Remus a ostatní boja. Koľko je vlastne hodín?"
"Je desať minút po večierke. Nemali by ste ísť teraz preč, ale vidím, že pán Black sa o vás postará, takže môžete odísť, ale ešte raz ma tu navštívite v priebehu dvoch týždňov a budem nútená podniknúť isté opatrenia - to znamená, že tu ostanete aspoň týždeň."
Chcela niečo namietnuť, ale len naprázdno preglgla a zatvorila ústa.
Postavila sa, zaželala dobrú noc ošetrovateľke a pobrala sa preč, nečakajúc na Siriusa.
Ten ju hneď dobehol.

"Keď mi nedáš šancu, môžeme byť aspoň kamaráti?" Tak toto ma dorazilo - pomyslela si - Black a ja - kamaráti? No, ale pre dieťa by som sa mohla prekonať...

"Tak dobre, ale iba kamaráti. Nechcem, aby si to bral ako povinnosť postarať sa o mňa, lebo vieš, že ja to nepotrebujem."



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Nič vážne, len by som chcela vedieť koľko ľudí číta túto FF?

click

Komentáře

1 tonks tonks | Web | 31. října 2008 v 12:24 | Reagovat

uch uch uch ... ja som sa už zľakla, že potratí...našťastie nie :D ale dorazilo ma siriusove :"nechaj na pokoji mňa, mojá snúbenicu a moje dieťa..." to bolo riadne :D ale aspoň sa konečne nad sebou zamyslel ;)

2 wisty wisty | E-mail | Web | 31. října 2008 v 13:39 | Reagovat

hezký:)

3 miriela miriela | E-mail | Web | 31. října 2008 v 14:57 | Reagovat

hehe, že kamaráti, som zvedavá ako dlho im to vydrží :D

4 Trili Trili | 31. října 2008 v 15:15 | Reagovat

:-) líbí se mi to :-)

5 Annie Annie | 31. října 2008 v 17:27 | Reagovat

jé...to je pěkný....hm....kamarádi...takovýhle"kamarádství" známe;-)

6 Evanska Evanska | 31. října 2008 v 23:30 | Reagovat

wow! super...paráda..teším sa na pokračko!!!

7 CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D CajushHP..Twoje SB-.nkooo:D | Web | 1. listopadu 2008 v 22:16 | Reagovat

:D

Supeeer..Tesim na pokracovanie

8 Nessa Nessa | Web | 2. listopadu 2008 v 14:45 | Reagovat

krásná kapitola =)

9 jayne jayne | Web | 2. listopadu 2008 v 18:41 | Reagovat

paradna kapca..len nechapem to kamaratstvo..to bude este robit problemy :D..tesim sa na pokracko :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama