Oplatí sa bojovať aj zdanlivo stratený boj!

8. kapitola

29. července 2008 v 9:59 | Gabrielle |  Šťastie na dosah
A je to tu!!!!
Teda je tu nová kapča k Šťastiu. Viem, mala byť v sobotu, ale nejak sa mi nechcelo...
Keďže pri predchádzajúcej kapitole bolo 8 komentárov, prosím nech ich je viac....
Gabrielle

8. kapitola - Nočné divadlo
Lily prišla večer do izby a keď ma videla, zistila, že sa niečo stalo... Mala som tvár celú uplakanú. Sadla si ku ne na posteľ a keďže ja som to zo seba potrebovala dostať, tak som jej povedala všetko o Malfoyovi a o našom rozchode so Siriusom.
Ďalší deň si učitelia všimli zmenu. Chodila som po škole ako telo bez duše. Vlastne som ju už ani nemala - Sirius mi ju vytrhol z tela a pošliapal...
Najhoršie na tom bolo to, že som nemala ani šancu mu niečo vysvetliť.
Lily s Jamesom sa dali postupne dokopy. Pomohlo tomu aj moje zranenie, kde sa pomaličky zblížovali.
Ale som rada, keď som nemohla byť šťastná ja, nech sú aspoň oni. To čo sa stalo medzi mnou a Siriusom Lily povedala Jamesovi. On sa pokúšal Siriusovi vysvetliť, ale ten keď počul, že chce rozprávať o mne, nenechal ho dopovedať viac ani slovo.
James usúdil, že ja potrebujem väčšiu pozornosť ako Sirius preto trávil čas s Lily a so mnou. Bola som mu za to vďačná.
A čo robil Sirius? Ten si striedal dievčatá častejšie ako predtým. Len ich využil a odkopol.
Teraz som sa nevenovala ničomu inému len učeniu, kamarátom a metlobalu. Ďalej som ho hrala, neodradilo ma ani zranenie. Práve naopak môj úraz a rozpadnutý vzťah ma nútili trénovať tvrdšie.
Čím tvrdšie som trénovala, tým skôr som zaspala. A čím skôr som zaspala, tým menej som na Siriusa myslela - jednoduchá rovnica.
Profesorka McGonagallová si týždeň po našom rozchode písala zoznam tých, čo cez vianočné prázdniny ostávajú na Rokforte.
Ja som sa zapísala a spolu so mnou aj James, Lily, Remus. Aj Sirius ostáva.
Z POHĽADU SIRIUSA:
Dva dni po zistení, že aj Elizabeth tu bude aj cez Vianoce, som sedel v klubovni.
Nesedel som tu však sám. Od nášho rozchodu ubehol zhruba týždeň. Odvtedy som vystriedal asi desať dievčat. Teraz pri mne tiež nejaká sedela. Ani neviem ako sa volá. Patricia, Nicolette, Catherine....netuším. To je jedno.
Bozkávali sme sa, ale pritom som stále myslel na Lizzie, na chvíle prežité spolu. Neviem, čo sa to so mnou deje. Chýba mi, strašne mi chýba.
Odtiahol som sa od nej a zašepkal: "Ľúbim ťa, Lizzie."
"Čo?" ozvala sa blondína. "Ja som Rebecca, nie Lizzie."
"Ja, ľúbim Elizabeth!" zvolal som na plné hrdlo. Vedľa mňa sediace dievča sa rozplakalo.
"Prepáč," ospravedlnil som sa jej a odišiel.
Utiahol som sa do kuchyne, kde som sa opil. Ledva som stál na nohách. Sám sa čudujem ako som sa dostal do klubovne. Vybral som sa k schodom do dievčenských spalní, rozhodnutý povedať osobe, ktorú milujem pravdu. Akosi som sa pozabudol, že ja tam hore nesmiem a....
Z POHĽADU LIZZIE:
Pokúšam sa zaspať a keď sa mi to konečne začne dariť, tak sa po celej Chrabromilskej veži ozve klaksón a zvuk niečoho ťažkého ako dopadlo na zem.
"Elizabeth! Lizzie!" kričal Sirius.
"Choď tam, jedine ty ho môžem umlčať." Skonštatovala moja sesternica.
"Čo som komu urobila?" zvolala som len čo som vyšla z izby.
Bol by to smiešny pohľad, keby sa tam dole neváľal Sirius. Schody sa zmenilo na šmykľavku a Sirius sa zrejme pokúšal dostať hore. To sa mu zjavne nepodarilo a tak ostal roztiahnutý na zemi. Zbadal ma. Lenže to tam už stáli všetky dievčatá z každého ročníka. Ja som k nemu nezišla. Ostala som stať na vrchu schodiska. To bol pohľad. Ja som hore pri dverách mojej izby, Sirius leží na zemi, a dookola nás sa zhromaždili dievčatá.
"Čo chceš?" opýtala som sa, pokúsiac sa o čo najtvrdší tón, ale, žiaľ, nepodarilo sa.
"Chcem sa s tebou rozprávať."
"Ale ja nechcem. Keď som chcela ja, nechcel si ty." Potom som vyskúšala inú taktiku.
"Zajtra sa porozprávame. Si opitý." Mysliac na to, že do zajtra na rozhovor zabudne.
Otočila som sa a chytila kľučku.
"Milujem ťa," zakričal Sirius.
Zamrela som.
"Čo, čo si to povedal?" vykoktala som sa ešte stále držiac kľučku.
"Ľúbim ťa," zopakoval.
"Prečo mi to robíš?" teraz som sa už otočila so slzami v očiach. "Čo som ti urobila?"
"Nič, jasne, že nič. Prosím daj mi šancu dokázať svoje slová."
Teraz sa prihrnuli všetci chlapci a postávali okolo Siriusa.
"No tak, Sirius, poď spať. Porozprávate sa zajtra." Zasiahol James a keď chytil Siriusa za lakeť, vykrútil sa mu.
James na mňa pozrel pohľadom typu -Pomôž mi, len teba poslúchne - .
Prevrátila som oči a zišla dolu k nim. Vtedy Lily zvolala: "Teraz všetci spať. Lebo budete mať trest. A je mi to úplne jedno, že trest dostane celý Chrabromil." Po tomto vyhlásení sa všetci pomaly vracali do svojich izieb.
"Sirius, choď si ľahnúť!" prikázala som mu znovu.
"Nejdem nikam, dokiaľ mi nedáš šancu." V jeho očiach sa čudne lesklo.
"Prosím, povedz mi čo sa stalo s Malfoyom?"
"Dobre," rezignovala som. "Zatiahol ma do triedy a nasilu pobozkal. Keď som sa od neho odtiahla už si tam stal."
"Chcem sa ti ešte raz ospravedlniť za to, že som ťa nevypočul, za to, že som to ukončil. Len som ti chcel povedať, že ťa milujem." Dokončil a vstal z kresla, kde sme si medzitým sadli.
Pomaly odchádzal do izby, keď som vstala aj ja.
"Aj ja ťa ľúbim." Zašepkala som.
Zamrzol uprostred pohybu. Otočil so ku mne a teraz mu už jedna neposlušná slza stiekla po tvári.
"Dávaš mi šancu?" prikývla som.
Rozbehol sa ku mne, vzal ma do náručia a začal sa točiť. Hneď vytriezvel. Potom ma postavil na nohy a pobozkal. Ako strašne mi jeho bozky chýbali.
Sadol si späť do kresla a ja som sadla na operadlo.
"Musím sa s niečím priznať. Keď si mi povedala, že ma miluješ, tu," chytil sa za srdce, "som pocítil niečo zvláštne. Teplo, ktoré som ešte nikdy nezažil sa mi rozlievalo po celom tele. Tie dve slová som chcel počuť aj od svojej matky, ale nedočkal som sa ich a predpokladám, že sa ani nedočkám. Vieš, aj napriek tomu, čo mi robila, že na mňa veľakrát vyslala Cruciatus, je to moja matka a ja ju mám rád." Plakal a ja s ním.
"Dobre, neboj sa, ja to nepoviem nikomu. A teraz už choď spať."
"A sám?"
"A prečo nie?"
"Ja sa budem báť. Poď so mnou." Hodil na mňa psie oči.
"Tak dobre." Šli sme do jeho izby a ja som zaspala po dlhom dni v náručí svojho princa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 =TiNa= =TiNa= | E-mail | Web | 29. července 2008 v 10:06 | Reagovat

HELP ME!!

Dáš mi hlas??Adresa je na mojom blogu ... som tak ako =TiNa=

...A ešte mám na blogu takú súťaž,v komentoch je anketa...

... tak keby si hlásla pre DomulinQu ...

   Díky O_o

2 Nyquška Nyquška | Web | 29. července 2008 v 14:08 | Reagovat

Fuha tak toto bolo fakt pekné.Čo dokážu spôsobiť tie dve slovká...no pekné

3 jayne jayne | Web | 29. července 2008 v 22:15 | Reagovat

to bolo tak sladke ze konec..no proste nadhera..ale ja taketo sladke vecicky milujem, takze som na pokraji blaha..a to len vdaka tebe :)..prekrasna kapitolka..neviem sa dockat pokracka :)

4 Lili Lili | Web | 30. července 2008 v 18:17 | Reagovat

krasnucke.....az sa mi slza nahrnula do praveho oka:Dsuper tak si pohni s pokrackom , oki?

5 wisty wisty | E-mail | Web | 31. července 2008 v 9:43 | Reagovat

:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama