Oplatí sa bojovať aj zdanlivo stratený boj!

6.kapitola

14. července 2008 v 17:07 | Gabrielle |  Šťastie na dosah
ahojky, včera sa mi už nepodarilo dopísať kapitolku, ale teraz už ju mam. Opakujem sa, ale pls. Komentujte. Dobrá správa pre tých ktorí sa tešia na ďalšiu. Mám ju už rozpísanú. Možno bude večer.
Gabrielle

6. kapitola Veľký zápas a väčšie následky
V pondelok bola v škole sranda. Najmä z výrazov našich profesorov.
Ráno ma Sirius čakal v klubovni spolu s Jamesom a Remusom. Len čo som vyšla z izby samozrejme, hneď nasledovala pusa.
"Ahojte." Pozdravili sme ich s Lily naraz.
Odzdravili sa a James sa spýtal, či už nejdeme na raňajky, lebo je hladný ako vlk, čím spôsobil veľkú vlnu smiechu a zvláštny pohľad od Remusa. Ja, Lily a Záškodníci sme poznali jeho tajomstvo. Chalani ho zistili ešte v prvom ročníku a neprestali sa s Remom kamarátiť. Práve naopak ich priateľstvo sa viac upevnilo. No a my s Lily sme na to prišli v druhom. Lily si všimla, že je vždy chorý, a odchádza za mamou presne v deň splnu. Ja som prišla na príznaky. Na druhý deň sme pozbierali odvahu a spýtali sme sa ho na to. Tváril sa prekvapene, ale nakoniec rezignoval. Povedala som mu, že nech si nerobí starosti, že ho máme radi aj napriek tomu, a že je nebezpečný len raz, aj to v noci, ale inak je veľmi milý.
Všetci piati sme sa vybrali do Veľkej siene. Len čo nás učitelia zbadali, takmer všetci ostali šokovaní. A to z dvoch dôvodov:
Prvým sme boli my so Siriusom, keďže sme sa v nedeľu neukázali na raňajkách. A ten druhý, jasne, že James a Lily, ktorí toho síce veľa nenahovorili, ale ani sa neškriepili.
Jedine Dumbledore nevyzeral obzvlášť prekvapený, a aj ak bol, nedal to najavo.
Po týždni čo sme spolu chodili, na to nejako učitelia prestali prehnane reagovať.
Stále som sedela s Lily, ale Sirius nedovolil, aby som na neho zabudla cez tú hodinu. V jednom kuse mi posielal lístočky. Napríklad ako mi to dnes pristane, hoci som ako každý deň mala na sebe uniformu. Chlapec, asi chcel byť milý.
Strašne ma to tešilo. To, že niekomu na mne záleží.
V piatok večer, deň pred zápasom sme sedeli v klubovni, a ja som sa pokúšala prečítať si nejakú knihu, aby som zahnala stres z prichádzajúceho zápasu. Bol to najočakávanejší zápas metlobalovej sezóny. Podľa výsledku sa vytvoria šance na výhru metlobalového pohára, ktorý sme vyhrávali odkedy je James v tíme.
Raz si mňa a Jamesa po vyučovaní zavolala do kabinetu profesorka McGonagallová.
S Jamesom sme sa na seba udivene pozreli, ale išli sme.
Profesorka začala len čo sa zatvorili dvere jej pracovne. Profesorka si sadla za stôl a mi sme ostali stáť pred ňou.
"Takže, ako začať. Ako často trénujete?"
"Takmer každý deň, pani profesorka" odpovedala som jej. Zatvárila sa spokojne.
"Ako vychádzajú spolu ostatní hráči? A aké máme šance na zisk pohára? Lebo po toľkých rokoch by som nezniesla, keby sme pohár museli odovzdať profesorovi Slughornovi. Už som si naňho v mojej pracovni zvykla."
"Máme veľmi vysoké šance na výhru." Odpovedal James, prekvapený po profesorkinej "spovedi".
"To je dobré, to je dobré. Môžete ísť." A opäť prekvapenie, tentoraz v podobe úsmevu.
No, ale späť k téme. Sedím si na pohovke pri krbe v piatok večer a pokúšam sa prečítať si knihu, na zahnanie stresu, ale môj priateľ mi to nedovolil.
Stále ma bozkával na krku a už ani nepočítam jeho pokusy vytrhnúť mi knihu z ruky.
"No tak, už toľko nečítaj a venuj sa radšej mne. Veľmi ma zanedbávaš." Prihovoril sa mi smutným hlasom.
"Nehovor mi, že ťa zanedbávam, veď som s tebou každú chvíľu každý deň." Pobavene som odpovedala.
Prišiel James a prekazil nám zábavu.
"Sirius, nechaj ju. A ty, Lizzie, je čas ísť spať. Zajtra je zápas a potrebuješ byť svieža ako rybička."
"Rozkaz, pane." Snažila som sa pôsobiť vážne, ale podľa výrazov tváre mojich blízkych sa mi to veľmi nepodarilo. Ale poslúchla som Jimmyho.
Dlho som nemohla zaspať, ale nakoniec sa mi to podarilo. Spánok mi pripadal strašne krátky. Len čo som si ľahla, už ma Lily budila.
Celý tím v tichosti došiel až na raňajky. Nikto z nás nejedol.
Sirius do mňa hučal, až kým som si od neho pripravenú hrianku nevzala.
Chrabromilské družstvo sa po takých "chutných raňajkách" vybralo do šatne.
James ešte chcel prediskutovať novú taktiku.
So Siriusom som sa rozlúčila, lebo on zápas komentoval.
Presne o jedenástej sme vyšli na ihrisko v šarlátovo červených habitoch. Oproti nám už stálo slizolinské v zelených habitoch.
"Takže, hráči sú už na oboch stranách ihriska nastúpení. Rozhodovať bude naša nová profesorka lietania, madam Hoochová." Zaznel Siriusov hlas zo začarovaného megafónu pri profesorke McGonagallovej.
"Ahoj, miláčik," zakýval mi a ja som mu na oplátku poslala vzdušný bozk. Počula som, teda nie len ja, ale všetci profesorku: "Nie je čas vyznávať si lásku, Black." Nedalo mi nesmiať sa.
"Zaznel hvizd píšťalky madam Hoochovej a hráči sa vzniesli do vzduchu...." komentoval Sirius. O chvíľu sme viedli 50:10.
Vždy, keď som držala prehadzovačku v rukách a blížila som sa k slizolinskej bránke, od megafónu ma Sirius povzbudzoval: "Ideš, zlato, ideš!" potom bolo znova počuť "Pán Black, nedokážete komentovať zápas nezaujato?" Na čo sa zdvihla ďalšia vlna smiechu po celej tribúne.
O ďalších desať minút sme vyhrávali 120:30. Teraz bola správna chvíľa chytiť zlatú strelu. James ju hľadal poctivo, až ju zbadal dole pri slizolinskej bránke. Poobzeral sa dookola, či ho nesleduje slizolinský stíhač Malfoy. Zbadal, že vzduch je čistý, zamieril nadol a vydal sa za malou okrídlenou loptičkou. Malfoy postrehol zmenu smeru nášho kapitána a letel za ním.
O minútku sme volali na slávu Jamesovi, keď v tom som na chrbte pocítila ostrú bolesť a počula Siriusove slová: "Vyhral Chrabromil! Ale čo sa to tam deje? Ty hajzel prašivý!" a už som len padala a padala.
Z POHĽADU SIRIUSA:
"Vyhral Chrabromil! Ale čo sa to tam deje? Ty hajzel prašivý!" Pustil som megafón a rozbehol som sa k nej. Po odpískaní do Lizzie trafil prehadzovačku Goyle. Počul som ako Dumbledore spomalil jej pád. Bola tesne nad zemou, keď sa mi ju podarilo chytiť ju. Opatrne som ju zložil na zem. Prihnala sa madam Pomfreyová. Nemohol som to nechať tak. Rozbehol som sa za Goylom a vrazil som mu. O chvíľu sme sa už váľali po zemi. Potom sa prirútili James a Remus a ťahali ma od neho.
Skončil som len s rozrazenou perou.
"Kde je? Ako sa má?" pýtal som sa kamarátov.
"Odniesli ju do nemocničného. Lily tam išla s nimi. Je v bezvedomí." Oboznámil ma Remus.
S chalanmi sme bežali do hradu, konkrétnejšie do nemocničného krídla. Pred dverami ošetrovne sedela Lily, v tvári biela ako stena.
"Čo jej je? Kedy ju môžem vidieť?"
"Ešte ju ošetruje. Má narazenú chrbticu."
Sedeli sme tam ako kôpky nešťastia. James musel Lily utešovať. Objal ju a ona sa nebránila.
Po pol hodine sa otvorili dvere, načo som hneď vyskočil vyskočil na nohy a náhlil sa k ošetrovateľke.
"Môžete ísť dnu." Povedala a vošla do svojho kabinetu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nessa Nessa | Web | 14. července 2008 v 18:04 | Reagovat

Další skvělá kapitola =) jsem zvědavá, jak to bude dál. Jinak co dodat,píšeš fakt dobře. Většinou, když něco čtu, jenom sjíždím řádky a sem tam si řeknu tady mělo být místo měkkého tvrdé y, tady ta věta nemá moc podařený slovosled a jiná věta je zase špatně formulovaná, opakujou se tam slova tak, že to bije do očí... Ale u tebe jsem si zatím ničeho výrazného pokud vím nevšimla =)- a není to slovenštinou. Sice to není můj rodný jazyk, a neumím tím mluvit, ale zas tak moc odlišné od češtiny to není... Pokud se mi ta povídka líbí, přejdu s klidem i větší množství chyb, ale je samozřejmě mnohem lepší, když tam nejsou =) tak jen tak dál..

2 Gabrielle Gabrielle | 14. července 2008 v 18:28 | Reagovat

dakujem

3 miriela miriela | E-mail | Web | 14. července 2008 v 19:12 | Reagovat

krásna kapitola, som sa zlakla, že čo sa jej stalo, ale vyzerá to, že to nebude až také hrozné a ten záver z pohľadu siriusa bol fakt vydarený :)

4 jayne jayne | Web | 14. července 2008 v 21:12 | Reagovat

je to skvele..bala som sa ze to bude nieco zle,ale ako hovori miriela zrejme to nei je nic vazne..ale kapcja sa ti naozaj vydarila..je skvela a to kao sa Sirius pustil do Goyla bolo skvele..tesim sa na pokracko :)

5 Nyquška Nyquška | Web | 15. července 2008 v 14:13 | Reagovat

Také krásne to na začiatku bolo a teraz sa muselo niečo stať.Ale čo už.A inač je strašne fajn,že nepíšeš typickú záškodnícku poviedku.Myslím tým,že niake dievča nenávidí Siriusa,bla,bla,bla a potom budú spolu a bla,bla,bla.Tie poviedky pozná už každý.Tá tvoja sa mi veľmi páči.

6 Nyquška Nyquška | Web | 15. července 2008 v 14:13 | Reagovat

Také krásne to na začiatku bolo a teraz sa muselo niečo stať.Ale čo už.A inač je strašne fajn,že nepíšeš typickú záškodnícku poviedku.Myslím tým,že niake dievča nenávidí Siriusa,bla,bla,bla a potom budú spolu a bla,bla,bla.Tie poviedky pozná už každý.Tá tvoja sa mi veľmi páči.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama