Oplatí sa bojovať aj zdanlivo stratený boj!

5.kapitola

12. července 2008 v 18:42 | Gabrielle |  Šťastie na dosah
Takže ľudia, ďalšia kapča. Prosím komentáre. Ďalšia by mala byť zajtra, keď sa nič nestane. Dosť zbytočných slov.
Gabrielle

5. kapitola - Rande
Len čo sme so Siriusom vyšli z tej triedy, už sme nezamierili do Veľkej siene. Vybrali sme sa k jazeru. Sadli sme si na lavičku a Sirius ma chytil okolo ramien. Sedeli sme tam asi polhodinu. Za ten čas sme sa chvíľu bozkávali, chvíľu sme si len vychutnávali vzájomnú blízkosť a len tak pozerali na jazero. Nič však netrvá večne, a ja som si spomenula na Lily. Ona o ničom ešte nevedela, teda ak sa jej nejaká "dobrá duša" nerozhodla oznámiť túto novinku.
"Sirius, musíme sa vrátiť do hradu."
"Mne sa nechce, chcem tu s tebou stráviť aj niekoľko dní. Pri tebe zabúdam na problémy." Odpovedal mi.
Ani mne sa nechcelo vracať sa , ale Lily bude považovať za podraz, ak jej to neoznámim. Aj keď sa bojím jej reakcie.
Postavila som sa. Sirius ma nasledoval a spolu sme sa vydali k hradu. Znova tie pohľady, ja si na to tuším nikdy nezvyknem. Zamierili sme do klubovne a ja som tajne dúfala, že tam Lily nebude. Mám to ja, ale šťastie. Lily, ako som predpokladala, bola v izbe.
Pred schodmi do dievčenských spálni sme boli nútení sa rozlúčiť.
"Nechcela by si dnes osláviť naše chodenie? Môžeme zájsť do Rokvilu."
"Jasné," odpovedala som, ale vzápätí som si uvedomila, že dnes večer mám tréning. Tréningy máme takmer každý deň. Veď sa ani nečudujem, zápas CHRABROMIL - SLIZOLIN je už o týždeň. Preto som dnešnú schôdzku s veľkou ľútosťou zrušila a presunula sa na zajtra.
"Drž mi palce, idem to oznámiť Lily," povedala som a musela som sa zasmiať. Nahodil nechápavý výraz. "Neviem, ako bude reagovať. Bude ma najskôr odhovárať, alebo ťa zabije." Znova som sa zasmiala, lebo Sirius zťažka preglgol.
"Tebe je to smiešne, čo?" spýtal sa ma. Ja som iba prikývla. Potom ma začal štekliť.
"Tak tebe je to smiešne, čo?" znova som prikývla. Po tvári mi stekali slzy smiechu - no čo, veď som strašne šteklivá a Sirius to veľmi dobre vie.
"To ti nebudem ani trochu chýbať, keď ma zabije?"
"Nie, ani trošku." Odpovedala som, na čo prestal a tváril sa urazene.
Podišla som k nemu a zľahka ho pobozkala. Hneď ma chytil okolo pása. Ja som si ruky obtočila okolo jeho krku. Tentoraz sa odtiahol on.
Keď som už stála na schodoch, poslala som mu vzdušný bozk a letela do izby, ktorú máme na samom vrchu Chrabromilskej veže.
Otvorila som dvere a Lily ma už čakala. Bola celá nedočkavá. Toto nedopadne dobre, pomyslela som si.
Tentoraz sa môj šiesty zmysel mýlil.
Povedala som jej všetko čo sa stalo v triede. Neprerušovala ma, za čo som jej bola vďačná. Toto sme mali spoločné. Obidve sme boli dobrými poslucháčmi a vedeli poradiť.
Keď som dohovorila, bola ticho. Asi zvažovala čo mi povie.
Potom sa spýtala:
"Si si istá tým, čo si urobila?"
"Stopercentne."
"Tak proti tomu nič nemám." Objala ma. Toto som nečakala.
Na večernom tréningu si ma pre zmenu odchytil James. Usmieval sa na mňa.
"Dúfam, že vieš, čo robíš? Spýtal sa.
Keby som nevedela, že sa s Lily nerozprávajú, myslela by som si, že sa dohodli.
"Jasne, ale veď ty si to zariadil, nie?"
"Ja som zariadil len to, že ste sa udobrili. Ostatné už bolo na vás. Som rád," a znova objatie.
V nedeľu sme si s Lily robili úlohy, aby som od nich bola ušetrená večer. Nemali sme toho veľa, čo mi bolo trošku divné, keďže o pár mesiacov robíme MLOK-y, ale neriešila so to.
Večer pred pol ôsmou som sa začala chystať na prvé rande so Siriusom. Keďže vonku nebolo práve najteplejšie, veď už začal november, obliekla som si rifle, tričko a na vrch mikinu. Lily mi pomohla s make-upom, učesala som sa. Pozrela som na hodinky. Za dve minúty bolo osem hodín. Som proste dobrá, viem, viem, samochvála smrdí.
Zastrčila som si prútik do vrecka nohavíc a vyšla som z izby.
Sirius ma už čakal dole. Usmiala som sa na neho, a zišla som k nemu.
Opäť bozk na privítanie. Klubovňa, ako som si stihla všimnúť, bola takmer prázdna. Okrem pár piatakov, ktorí si robili úlohy, a Záškodníkov, ktorí znova niečo plánovali, tu nebol nikto.
Prešli sme portrétom a zamierili na tretie poschodie. Sirius vytiahol prútik a poklopkal po soche bosorky. Vzdadu sa zjavil otvor. Prešla som prvá. V tuneli bola tma, tak som sa nepohla z miesta, čakajúc, na Siriusa. Keďže nevedel, že tu stojím, tak spadol na mňa, čo som samozrejme nečakala a neustála. Jasne, že sme spadli. Sirius to mal oveľa ľahšie, keďže dopadol rovno na mňa.
"Prepáč," zašepkal, len čo sa postavil. Podal mi ruku a pomohol na nohy, "si v poriadku?"
"Nič mi nie je." A začala som sa znovu smiať. Podarilo sa mi mojim smiechom nakaziť aj Siriusa. Potom sa spamätal, chytil ma za ruku a viedol na druhý koniec tunela. Medzitým vytiahol prútik a rozsvietil ho.
Musím priznať, že mi to nenapadlo.
Vyšli sme v pivnici v Medových labkách. Odtiaľ sme zamierili na tmavú ulicu.
"Tak, kam by si chcela ísť?"
"Je mi to jedno, navrhni niečo."
"Čo takto k Trom metlám?"
"Super."
Vybrali sme sa do obľúbenej krčmy, ktorú vlastnila madam Rosmerta.
Sadli sme si a len čo nás zbadala, prišla k nám.
"Čo si dáte?" spýtala sa milo.
"Dve ďatelinové pivá." Objednal Sirius.
Rosmerta nám ich doniesla. Potom sme sa venovali už len sebe.
Rozprávali sme sa o všetkom. Najdlhšie nám vydržala téma - metlobal. Sirius nehral, ale komentoval zápasy. A to robil na výbornú.
Každú chvíľu ho profesorka McGonagallová musela upozorňovať. Sedeli sme tam do pol jedenástej.
Potom Sirius zaplatil a a vyšli sme von. Vrátili sme sa do hradu o jedenástej.
Keby nás niekto chytil, mali by sme poriadný trest. Lenže Sirius mal eso v rukáve - Záškodnícku mapu a Jamesov neviditeľný plášť.
Prikryl nás a potichu sme sa zakrádali chodbami až do chrabromilskej veže.
Tučná pani mala pripomienky na náš neskorý príchod:
"To sa patrí, aby také slušné dievča chodilo po nociach po hrade?" Sirius jej povedal heslo a zatiaľ ignoroval jej poznámky. Preliezli sme otvorom a znova sa lúčili pred schodmi.
Zamierila som do izby potichučky ako myška, aby som nezobudila spolubývajúce. Ľahla som si a chvíľu premýšľala o našom vzťahu. Asi po hodine úporného premýšľania som zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nessa Nessa | Web | 12. července 2008 v 19:09 | Reagovat

Moc povedená kapitola =) a docela obdivuju, že přidáváš kapitoly tak rychle... Dneska, zítra chceš dát další... Já bych to nestíhala =)

2 wisty wisty | E-mail | Web | 12. července 2008 v 19:55 | Reagovat

hezký:)

3 jayne jayne | Web | 13. července 2008 v 16:18 | Reagovat

je to krasne..som zvedava na ten zapas..a mam pocit ze za chvilu sa nieco stane..je to az prilis krasne na to aby to tak vydrzalo dlhsie..ale je to krasne..tesim sa na pokracko :)

4 Gabrielle Gabrielle | 13. července 2008 v 16:51 | Reagovat

jasne, že sa niečo stane... ale nechajte sa prekvapiť.

5 miriela miriela | E-mail | Web | 13. července 2008 v 20:06 | Reagovat

krása, ale prečo sa niečo musí stať? :( ach, mne by sa tak páčilo keby bolo všetko len takéto milé, jednoduché, plné lásky ... njn, utópia, ja viem :D

6 Lili Lili | Web | 18. července 2008 v 19:54 | Reagovat

krasne!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama