Oplatí sa bojovať aj zdanlivo stratený boj!

3.kapitola

10. července 2008 v 18:10 | Gabrielle |  Šťastie na dosah
3. kapitola ROZHOVORY
Tak ako som sľúbila, tak som aj urobila. Hneď ráno len čo sme vyšli s izby, Alice a Ashley sa vyparili a ja som ostala s Lily sama. Pomaly sme sa vybrali na raňajky a ja som opatrne začala s naším rozhovorom:

"Lily, chcela by som sa s tebou rozprávať,"
"O čom?" spýtala sa.
"Nooo, o Jamesovi?"
"Prepáč ponáhľam sa." A viac som nestihla. Ale veď ty sa tomu nevyhneš - pomyslela som si.
Vo Veľkej sieni na mňa už čakal James, tak ako sme sa dohodli, keď som bola taká naivná a myslela si, že sa mi to podarí vybaviť ešte pred raňajkami. Dohodli sme sa, že ma počká tu, aby som sa so sesternicou mohla v pokoji porozprávať.
"Tak čo? Ako to dopadlo?"
Čo som mu mala povedať chudáčikovi, poviem pravdu, bude smutný, vymyslím si niečo príde mi na to a bude ešte smutnejší. Menšie zlo.
"Ešte som s ňou nehovorila," začala som. "ale v najbližšej dobe tak spravím."
Lenže Lily sa mi celý deň vyhýbala. Keď som večer prišla do izby, robila sa, že spí. Veď ty sa mi nebudeš vyhýbať večne...
Na druhý deň ráno, som si ju odchytila cestou na raňajky, zatiahla som ju do najbližšej prázdnej triedy a zamkla som. No, ja môžem ísť za jasnovidku - predpovedala som, že sa porozprávame, a je to tu, aj keď nasilu. Nemala som pripravený scenár, nuž čo, musím improvizovať...
"Lily, prečo sa tak k Jamesovi správaš?"
"K Potterovi?"
"K Jamesovi."
"Nie, k Potterovi."
"Lily! On ťa má rád, prečo si to nechceš priznať. Viem, že aj ty ho máš rada." Vybuchla som.
Lily na chvíľu stratila reč, ešte nikdy som sa k nej tak nesprávala.
"Daj mi s nim pokoj! Ja ho nenávidím." Skríkla na mňa. Potom dodala už miernejšie "otvor mi, nestihnem na hodinu."
Nič iné mi neostávalo musela som ju pustiť. Bola som, ale veľmi sklamaná, James a Lily k sebe patria. Sadla som si na lavicu, no po chvíli som sa spamätala, že mám hodinu.
Stihla som to, našťastie, prvá hodina s McGonagallovou, kto vymyšľal rozvrh?
Cez obed si Lily sadla trochu ďalej odo mňa, asi aby som zas nezačala s rozhovorom. James si prisadol z jednej strany a z druhej Sirius. Jamesovi som povedala o tom fiasku, ale vynechala som jednu časť, a to s tým, že ho nenávidí. Tváril sa smutne a potreboval utešiť.
"No tak, daj jej trochu času, musí sa spamätať z toho, že si sa zmenil. Teraz už ju nepozývaš na rande vždy, keď ju uvidíš. Ešte si na to nezvykla." Pomáhal mi už aj Sirius.
Na večer bol naplánovaný tréning. Aj som sa tam tešila, hlavne za Jamesa. Aspoň sa trošku odreaguje a zabudne na Lily.
Už som spomínala, že som bola sama dievča v tíme? Asi nie. Ale teraz ma zachránila Candy. Už sme dve!
Tréning prebiehal v pohode, až na to, že náš kapitán bol taký nesústredený, že sa takmer neudržal na metle. Trval asi hodinu, potom som ho presvedčila, že dnes to už nemá zmysel, takže sme skončili.
Len čo som prišla do izby, čakalo ma tam prekvapenie. No dobre, tak nie prekvapenie, ale Lily.
"Prepáč, že som sa k tebe tak správala."
"To nič, aj ja sa ti musím ospravedlniť, že som na teba naliehala." Odvetila som jej.
"To je dobre,"
"A prečo si sa tak správala? Ak sa smiem spýtať." Nedalo mi.
"A čo som ti mala povedať, že ho mám rada? Že sa mi páči, ako sa zmenil? Že ma mrzí, že ma od začiatku roka nikde nepozval?" Všimla som si, že Lily už po tvári stekajú slzy. Hneď som vstala zo svojej postele a šla k nej. Objala som ju a začala sa jej ospravedlňovať.
O dva dni po našom rozhovore, som sa rozhodla, že je na čase napísať domov. Veď po mesiaci a pol by sa patrilo ozvať rodičom, že ich dcéra ešte žije. Napísala som cez dejiny list, ale nemala som čas ho poslať, preto som sa rozhodla, že tak urobím až večer.
Do konca večierky zostávalo už iba polhodiny. Teraz je ten správny čas ísť do soviarne, aspoň tam nikto nebude. Chodby budú prázdne, už len dávať pozor na školníka. Na neho a tú jeho, nemôžem nájsť vhodné slová na jej opis, prašivú zdochlinu. V šiestom ročníku sme ju s Jamesom napchali do brnenia. Len čo sme začuli toho jej pána, utekali sme kade-ľahšie. Nikdy neprišiel na to, kto urobil taký "odporný čin". Mám pocit, že na to ani nepríde. Aj keď isté podozrenie mal. Teda o Jimmym, nie o mne. No čo, chlapec má dobrú povesť. No ale späť k téme.
Keď som konečne dorazila do soviarne, našla som Ruby. Našťastie nebola na love, alebo sa z neho už vrátila. To je jedno. Pripevnila som jej list na nohu a sledovala ako odlieta.
Stála som tam asi minútu, kým mi moja priateľka nezmizla z dohľadu a potom som sa vybrala späť do klubovne.
Bola som už na treťom poschodí, keď som stretla Siriusa. Na moje veľké prekvapenie, bol sám.
"Kam, že kam?" spýtal sa.
"Do klubovne, a ty?"
"Ja sa hrám na vyslanca." Odpovedal dôležito. Potom dodal "chalani ma poslali do kuchyne, na nejaké zásoby." A ukázal mi vrecká. Boli plné koláčikov.
"Ponúkni sa," A ja, kyselina na sladkosti, ako mi mama hovorila, som neodolala. Za nami som počula mraučanie. So zlým pocitom som sa otočila, aj keď to nebolo potrebné.
"Super, už ide bonzovať tomu svojmu pánovi." A mala som pravdu. O chvíľu bolo počuť dychčanie nášho "obľúbeného" školníka.
Sirius ma chytil za ruku a ťahal ma cez jednu chodbu, potom sme zabočili do druhej a ocitli sme sa pri jednej tajnej chodbe. Sirius tam vošiel, ja som ho nasledovala. Chodba bola úzka a tmavá. Stála som hneď oproti Siriusovi, teda bola som naňho nalepená. Zrazu som sa cítila tak zvláštne. Prebehla mnou triaška, ako ešte nikdy.
Myslím, že som nebola sama. Sirius sa na mňa nalepil ešte viac, ak to bolo možné.
A vtedy sa to stalo. Pobozkal ma. Nie tak ako vtedy na začiatku roka. To bol iný bozk. Bol taký úžasný, nežný. Začala som mu ho opätovať.
Po chvíli som sa od neho odtiahla. Obaja sme dychčali, ako by sme ubehli kilometre. Mala som na výber: buď tu budem zo Siriusom, alebo môžem natrafiť na Filcha. Vybrala som si Filcha. Radšej jeden trest, ako zničené priateľstvo.
Rozbehla som sa do Chrabromilskej veže. Tučná pani si pýtala heslo, a len čo som jej ho povedala pustila ma. Hneď som utekala do svojej izby dúfajúc, že dievčatá už spia. Vošla som dnu a zavrela za sebou dvere, zistila som, že som dúfala správne. Zviezla som sa popri dverách na zem a rozplakala som sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lienka Lienka | 11. července 2008 v 0:01 | Reagovat

peknee...:)...

2 Nessa Nessa | Web | 12. července 2008 v 12:03 | Reagovat

Pěkná kapitola =)

3 Lili Lili | Web | 18. července 2008 v 19:36 | Reagovat

nechapem preco place ale super

4 Sunny Sunny | Web | 14. září 2008 v 20:44 | Reagovat

zeby, par do buducna č. 2???ved uvidime....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama